Květen 2011

Hviezdami budúcnosti

26. května 2011 v 19:16 | Drim |  .osamotený básnik

-na tému týždňa "Bodoucnost"-

hviezdy, prečo?
urobila som niečo?
vy duše žiarivé,
lásku márnivé,
čo do onka sŕdc,
hľadíte nám
do tiel našich mrúc,
spovedáme sa vám

tajné túžby,
opovrhované lásky,
naše pretvarovacie masky,
vám pravdu,
vám sny a klamstvá
čo vonku i dnu
odopierame životu
tie, ktoré nepovieme mu

ste tajomné,
mĺkve,
ste minulosti vzbĺkle,
čo mne
keď žiarite i nie
tajíte budúcnosť

Leť do výšin~

26. května 2011 v 18:54 | Drim |  .osamotený básnik
Pozdvihni hrdosť svoju,
vylez zo skrýše,
postav sa svojmu boju,
a vyleť do výše

Rozprestri svoje krídla,
už dávno nie si uveznený v bubline mydla
Cítiš? Nie?
Pretože si neotvoril srdce a tvoja myseľ bdie...

Skoč a leť,
naber odvahu,
neobzeraj sa späť

Pozri na oblohu hrdo,
si ohňa a neba znak
Že dopadneš sa zem tvrdo?
Ach, neboj...bojazlivý drak

Ver v seba,
dračiu silu,
v tvoju dušu milú

Vzopri sa všetkej bolesti,
dokážeš to, keď chceš
i prekonať podvody, lesti,
ja viem, že to dokážeš.

Zmluva prachu

26. května 2011 v 18:42 | Drim |  .osamotený básnik

Natiahla ruku k noci,
vietor ju omotával,
vábil ju čas moci.

Tak veľmi by ho chcela znovu vidieť,
tak veľmi chce znovu stáť po jeho boku,
no ich zákony to nedovolia predrieť.

Nedovolia spoj s drakom,
nedovolia ho s človekom.

Ruka visí vo vzduchu.
Čaká odpoveď.

Vtom veľká postava v čiernom rúchu,
hneď si sňíma kabátec.

Pred ňou bielo-zlatý drak,
s dračou labou v oblohe tak,
ako ona,
stratená v čase.

Nezľakla sa,
nekričala,
práve naopak-
zmekli jej oči,
poddala sa.

,,Pssst! Nič nehovor,
len stoj,
len stoj,
budeme jeden tvor."

Oči sa stretli,
ľudské a dračie,
hviezdy zbledli.

Trasľavou rukou,
do vesmíru tlačí,
on dračím pazúrom,
do dejín páči.

Na oblohe dva prsty-
jeden ľudský,
druhý dračí.

Ona aj on mlčí,
zbierajú odvahu na nezvratelný krok,
ľad aj oheň im v očiach blčí,
rozhodnutie nebude len na tento rok.

Vtom spojili sa,
drak a žena.
Vtom našli sa,
drak a žena.

V žalostnom objatí stoja,
prvý krát dotkli sa,
a už sa boja.

Hviezdy zhasli,
obloha sčernela,
všetkých tým zmiatli,
zmluva zákonu potemnela.

Čo bude teraz,
keď telom aj dušou,
spojení na veky,
škvrnili zmluvu láskou?

V objatí stáli,
na prach sa sypali,
pomali tak,
ako noc černeli,
na kúsky sa rozpadávali.

No objatie drží,
nepustí,
telo sa mení,
no duša sa nikdy neochladí.

Zaplatili daň,
drak a žena,
splnili plán,
drak a žena.

Kúsky prachu
sa teraz navždy sypú,
svetom ľudí,
svetom drakov,
a oni sú stále v smrteľnom objatí.

Po oblohe-
nájdi ich,
nájdi ich dušu,
draka a ženu,
čo pre lásku porušili zmluvu.