Září 2011

Poskladaj moju smrť

14. září 2011 v 16:37 | ThasalukiDrim |  .osamotený básnik



Rozsypali sa mi korálky
poď ich pozbierať a ja
sa budem dívať z diaľky
s telom vo vzduchu
na nitkovom lanku
vrezávajúceho do mäsa
hojdajúc v čerstvom vánku.
Rozlúčim sa s tebou tým
že sňať môžeš ma dolu
a držať ma v náručí
že budeš hrať jednu malú rolu.
Všetky ich chyť
na mňa navliekni
poskladaj pretože
ja som tá niť.

Fotky

14. září 2011 v 16:20 | ThasalukiDrim |  .osamotený básnik



fotky
Práve si prezerám spomienky
tváre civiace z fotiek
a ich úsmevy
a ich grimasy
a ich úškrny
všetky tak umelo šťastné
Nastavené figúrky
do dokonalosti zachytenia
ostatné presvitá len matne

Zajtrajšok

14. září 2011 v 16:17 | ThasalukiDrim |  .osamotený básnik


Ako na staré dosky
prilietal ťažký čas
vychladli naše bozky
ktoré neboli nikdy v nás.


Zaclonili výhľad snilcom
a naše duše vychladli
niet miesta v nebi previnilcom
a naše sny to nezvládli.







Ty

14. září 2011 v 16:12 | ThasalukiDrim |  .osamotený básnik


Kratučký príbeh. Možno, že sú tu chyby, ale až tak veľmi to nevadí. Teda mne. Najviac zo všetkého nenávidím, že ma napadajú verše vždy! v češtine. A tak sa to snažím odstrániť, pretože častokrát to nieje správne, po tej gramatickej stránke.:/ Tento som si neodpustila.



V leptavé mlze
hladím tvé mäkké vlasy
I když jsem nahý
necítim zimu
chytím jen jedinou rýmu
rýmičku lásky.

Přitulím se k tvému tělu
jsou to jenom chabé sázky
které z posledního melu.
Protože ty´s mňe snědla
kouzlem svým svedla.

V leptavé mlze
tvého dychu
v našem omamným tichu.



Prázdnota

14. září 2011 v 15:54 | ThasalukiDrim |  .osamotený básnik




Prázdnota očných jamôk
chytá ma tichý amok
sypem sa a
šramotia mi šupiny
suchých slamôk.
Dusia sa moje pľúca
v tvojej krvy
kúpajúc sa
malé dráča hoc
nehnú sa nikomu brvy!




Marhuľe

13. září 2011 v 20:20 | ThasalukiDrim |  .osamotený básnik


Teraz mám v puse chuť
budem sa snažiť opísať
marhuľovú púť

Prechádzam sa v spomienkach
s čínami vo vlhkej tráve od dažďa
ako keby zem zaľahol studený mach
s marhuľovou vôňou, ktorá doľahla práve

Zjem prvú marhuľu
Na jazyku
leptavá
farebná
šimravá
vábivá
chuť vzlyku

Pokúšam sa na ňu zamerať
ale nedokážem sústrediť hlavu
prosím tak sa mi vráť
aby oblohu nevidela som tmavú!

Okolo mňa pšeničné klásky
leto a predsa cítiť chlad
sedmokrásky, rozkvitnuté lásky
leto a marhuľový sad

Zjem druhú marhuľu
Na jazyku
leptavá
vlhká
mámivá
už známa
chuť vzlyku

Po letnej búrke sú zatiahnuté mračná
cítiť omamné volanie sveta
možno, že za búrku vďačná
No v nohách už cítim studenosť leta

V ruke marhuľové oblé telieska
stále zvieram pevne
ich chuť a vôňa výnimočná
naokolo ticho spevné

Zjem tretiu marhuľu
Na jazyku
leptavá
presiaknutá
studená
prejedená
chuť vzlyku

Krehnú mi prsty, ruky
už ostali v dlani kôstky len
po všetkej tej chuti, v odraze lúky
ale marhuľové tajomstvo, to viem

Je vrátiť sa domov čas
po ďalšie marhule padnuté zo stromu
volá známy hlas
aby opakovať sa to mohlo ešte raz

"Co skrývá se pod slupkou tvrdou?"

5. září 2011 v 16:59 | Drim |  .osamotený básnik


Semínka melounu
sladké, kluzké srdíčka
melancholie slasti.


Mňam, jadérka
vytahám z vlas ti
vůni rudou
tu omamnou.


Nezbyde nic
na jazyku
už tmy nikdy víc
jen chuť lásky.


Semínka melounu
pst, jen zavri víčka
-brouky žerouci rudou-
sněz je.


Mňam, leptavé
-kousky-
omamny života
zamotané popod fousky.

Krídla

5. září 2011 v 16:02 | Drim |  .osamotený básnik






Krídla
SVETA.
Nie každý lieta
v oblakoch
Duša zavretá
A hľadáš
SVETLO
Na krídlach
SVETA.