Bez lásky to nejde

8. března 2012 v 14:34 | ThasiDrim



Ako prebiehajú moje dni , ktoré si privlastňujem, to netuším. Len sa za ne pozerám a pozerám, ako mi bolo dobre, keď si v nich bol ty. Mám taký šteklivý pocit, že sa niečo stane. Áno, nasledujúce dni a mesiace.
Pri celkom (a niekedy) zaujímavých veciach, ktoré sa na mňa lepia ako žuvačky, som narazila na jednu stránku. Prisahám, že si nepozerám bulvárne časopisy a už vôbec nie časopisy typu Báječná žena....(prekrížené prsty poza chrbát) Nepozerám, ale hľadala som v nich niečo, čo som aj našla. Stránka http://www.sashe.sk/ , po vykliknutí na mňa zapôsobila. Nemám rada nejaké farebné veci, každého iného druhu, ale rôznosť štýlov, ktoré ponúka táto stránka, sa nedá neobľúbiť. Čím ďalej tam pátram, tým viac sa mi páči. Je orignálna! A zoženiete tam veci, ktoré v iných obchodoch nenájdete alebo len veľmi ťažko.Sú tam ručne robené veci rôznych všetko-možných umelcov, kreatívnych ľudí, bláznov, módnych sliedičov a tak ďalej od nábytku po šperky....Je ich tam teda pekne veľa. Ale nebudem tu o tom kecať, radšej sa rozhliadnite vy sami. Chystám si, že ak tam nájdem nejakú spriaznenú vecičku, pocestuje priamo ku mne.
Jedna z mála a chabých plusov v mojom období. Že stále myslím, pôjde to. Tak ako keď kráčam v mojich zaprášených čižmách, kráčajú so mnou myšlienky vracajúce sa k tebe. Som v jednom z tých veľkých obchodov, bojím sa. Nie si tu. Tlačím vozík plný zeleniny, keď nie je nablízku matka, zastavím sa. Na sebe mám moju lásku, síce menšiu ako k tebe a pýši sa modrým, tlmeným nápisom Sonata Arctica. Chalanská mikina je mi veľká a visí na mne. Každý, ktorí sa mi priplietol pred zrak, skrížil mi moje vyšliapané cestičky, nič vo mne nezmohol.
Len jeden sa na teba podobal, mala som pocit a nádej, že to konečne prelomím, ale bol to klamár.
Tak ako ja. Nikto vo mne neprebudil ani len kúsok väčšej náklonnosti, citu, túžbu. Stojím s rukami opretými o vozík. Zozadu ma zrazu niekto ostro štuchne do lopatiek. Prudko sa otočím a srdce sa mi rozbúcha. Zľakla som sa, no prvé, čo mi napadlo bolo, že to je niekto známy s ktorým sa určite nechcem stretnúť.
"Hej, dobrá mikina!" Ozvalo sa predo mnou a nejaký chalan s dredmi na hlave, rozťahanými zelenými nohavicami sa na mňa usmial. Ukázal na moju lásku nejakým pohybom rukou, otočil sa a rýchlo, niekde sa ponáhľajúc, odkráčal.
Ostala som zarazená, ale nevediac o tom, usmievala som sa, mala dobrý pocit. Že možno ešte existuje hŕstka ľudí, ktorí vedia, čo je dobré.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gabriel Decay Gabriel Decay | Web | 9. března 2012 v 13:29 | Reagovat

trochu jsem se v otm článku ztratil..:D...teď to nemyslím zle...točí se mi hlava a nestíhám celkově...je to na mě moc dlouhý..:D :D..jsem blázen..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama