Film

6. března 2012 v 11:59 | ThasiDrim


Ak sa dostanete náhodou na film, ktorý nemáte, netreba ho privítať hneď s kritikou a obavami. Február bol teda pekne zlomový mesiac, čo sa týka všetkého.
No, najviac ma mrzí, že zanedbávam blog, ale mám takého tušáka, že keď si vždy po ďalší raz založím blog, doslova ho nechám v štychu po pár mesiacoch. Ale toto je iné! (tiež si to hovorievam pri každom novom blogu)
Po toľkej vyšťavenosti za tento mesiac, ktorý som brala nesmierne smiešne (fakt neviem, čo sme brali tentoraz) a nesmierne do revu, som mala chuť vypadnúť niekde do kina. Sama.
V utorok stojím na zástavke a čakám na autobus, ktorý mi samozrejme neprišiel, keďže chodí len v soboty. Bola mi zima, tak som si čítala letáčik programu v kine, nalepený na ploche, kde bolo vytasené zákaz lepenia plagátov. Vyhliadla som si jeden, ktorý vyzeral celkom fajnovo. Trikrát som sa uistila, že je to program na Február, ale film sa mal premietať v stredu 28., čož mi nejak nesedelo, keď táto streda mala raz za štyri roky 29... Preklep. Miestnosť samovrahov, tak sa to volalo, príbeh o bohatom, úspešnom chalanovi , čo má kamoša, ktorého v škole týrajú, zavesia na net video, ktoré je o ňom a koluje medzi spolužiakmi. Asi nie lichotivé. Utiahne sa do virtuálneho sveta tak, že odtiaľ nechce odísť. A tam sa zoznámi prostredíctvom avatara s nejakou kočkou. Vyzeralo to celkom sľubne.
Na druhý deň sa mi nechcelo ísť práve dvakrát single, ale potrebovala som nejakú bližšiu dušičku. S kamarátkou sme zachránili trom chalanom, čo čakali pred sálou, šťastie. Keby sme neprišli, nič by sa nepremietalo. Áno, bolo nás päť v kine, ale u nás je to normálny počet a ešte som tam nebola bez toho, že by nás bolo vyše desiatich.
Na plátne sa objavil čiernobiely obraz a vtedy mi došlo, že to isto nebude ten film, na ktorý sme chceli pôvodne ísť. Všetko dorazili české titulky a francúžština hercov. Prvých desať minút som bola vtesnaná v kresle, podivín. V polovici filmu som sa dozvedela o čo kráča. Dokopy v celom filme ukazovali jeden motel, konkrétne jednu izbu a na pár minút morbídny les. Hrali tam piati herci, z toho tí traja sa objavili len na konci a začiatku. Jedna žena, čo sa ubytovala, druhá, jej duša. Spoznala a privolala si dušu, nevediac o tom svojím strachom.
Bolo to bohové, pripomínalo mi to horor, thriller, niečo mysteriózne a zároveň dobre psychické. Vyšli sme odtiaľ roztrasené, rozochvené zložitosťou a ťažkosťou. Zomrieť teraz hneď alebo žiť, ale žiť nekonečný život?
Lepia sa na mňa také filmy. Páčil sa mi, Mortem. Až potom som sa dozvedela ako sa volá. Miestnosť samovrahov hrajú v Marci, takže som ho nepremeškala. A vôbec neľutujem, že som sa trošku sekla, omyly môžu byť prospešné nie?

Obsahoval toľko krásnych myšlienok, všetko sa točilo o duši, smrti, živote, láske, nenávisti. To ma priťahuje. Veď láska je úzko spojená s nenávisťou. A keď spoznáš a uvidíš svoju vlastnú dušu, zomrieš, pretože práve ona je tvoja smrť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama