Červenec 2012

Ichigo and Rukia

19. července 2012 v 20:05 | ThasiDrim

Ichigo a Rukia Shinigami
BLEACH anime
K tomuto anime sa nemusím ani vyjadrovať, takže sa mi parádne kreslilo. Milujem ich :D




Prvá chatrná zbieročka

17. července 2012 v 17:42 | ThasiDrim

Po niekoľkých pokusoch o básne ma napadlo zozbierať tie, ktoré by sa dali čítať na papieri v rukách. A tie čo najlepšie. Nebolo ich až tak veľa, písať som začala v trinástke a keď som viazala prvú malú zbierku, mala som niečo pred pätnástkou. Na blogu som o tom nič nepísala, ale zviazala som ju už na začiatku jari. Okrem toho som ich chcela poslať mojej učiteľke, ktorá mi poradila a potlačila do jednej z prvých súťaž, za čo jej ďakujem. Dostali sa cez ňu aj k jednej spisovateľke básní, čo vydala svoje básne v knihách.
Na šírku má približe 20,9cm a výšku 15cm a básne sú vytlačené na obyčajnom, bielom papieri.

Zväzok má 13 básní:
a tiež som k nim pridala ilustráciu, ktorú som pôvodne kreslila ku básni V novembrových uliciach. :)





Ráno

15. července 2012 v 16:01 | ThasiDrim |  .osamotený básnik



Ráno
ako stvorené
pre konverzáciu s mojim toustovačom
Prečo sú v tebe dve hrianky?
Lebo sama si zakaždým zoderieš hánky
Prečo páry sú tak v móde?
Samy len na mori brázdia lode
Ako to že obe hrianky nie sú v tebe biele?
Lebo biele nie je ani želé
Kedy vyskakujú von tie hnedé?
Keď z mojej lásky prepáli sa cesto bledé


Básnik

15. července 2012 v 15:44 | ThasiDrim |  .osamotený básnik



Uvedomila som si jednu vec
že ako žobrák čakajúci v prítmí chlieb
potrebujem nasýtiť sa z písaných viet
Potím krv a moje telo vie to
len nie ja a pritom smiešne znie to!
Viem pár vecí
umlčaných veľkou mucholapkou hriechu
a ostatné sú len kecy
po ktorých je kopa smiechu
Preto ako otrok
ako lacný básnik
dychtivo píšem na vaše prsia
odkazy alebo telefónne čísla:

Nechaj si ma vyhladovať rým!
budem otrokom, to ním
vytrpí

My

15. července 2012 v 15:37 | ThasiDrim |  .osamotený básnik

Spotené telá
a padal na mňa nočný srieň
na vlhkú trávu
ak nevieš.
Spadli naše vzrušené telá
cez leto a plameň
ak nevieš.
Hladné oči
previazené pásky
a dotyky pier rúk tiel.
Lepili sa na nás
ak nevieš.
Moja krv
tvoje vlasy
moja pýcha
nedočkavé prsty.
Ako to bolo?
Modré nebo
slabý dych
hriech a vzdych?
Ako to naozaj bolo?
V našich priliehavých tričkách bez slov.