Září 2012

Anonymný

29. září 2012 v 22:18 | Drim |  .škoricové myšlienky
00:57. Prší. Priznala som si, že som nekompletný blázon s prvkami rozdvojenej
osobnosti. Znovu sa to všetko ticho rozuzlených uzlíkov na nehmatateľných hrčkách objavilo vonku prilepené na skle oknách, pretože prší. Priznávam aj to, že sa topím. Prišiel dážď, mne zviera telo, kvapká po streche, napína ma na vracanie, rozplynie sa pod mračnami, mne kŕčovito trhá vnútrom, šumívo vzduchu po takom dlhom čase. Hneď som tam. Do vzduchu sa vznáša dym a roztápa sa na strope. Na veci si pamätám dokonalo s čistou hlavou, keď vdýchavam biele pierka. Chcem zaspať a ona musí prísť práve teraz! Len pri pršaní, ale tlačí ma k zemi. Čo to má znamenať!? Po okennom skle kĺžu kvapky, ktoré sa odrážajú oranžovou farbou od pouličných lámp. Cigareta horí zapálená podobnou farbou. Fakt ma to baví. Zaznel jemný zvuk vedľav izbe, praskot mramorových dlaždíc obsekaných do štvorca a cupitanie vody. Priplávala moja duša rozpustená v daždi. Strhla som hlavou na okraj vankúša. Po stene za mnou prebiehajú tiene, bojím sa. Dokonca aj v prstoch pohasla, keď z nej odpadol prepálený popol na zem, od ktorej sa odťahujem a opatrne vytriešťam oči do tmy. Za zadnou stenou niekto tlmene dýcha, nič iné, rozhostilo sa nepríjemné trčavé ticho. Len dážď provokuje! Teplo zo živého tela preskakuje až ku mne silou zapáchajúceho mäsa. Srdce sa mi trepe v hrudi, ale zatvorím si oči. Ozýva sa spev mojej matky z izby, to telo. Hmkanie zo začiatku sa chveje v sivých, polo rozpustených obláčikoch, neskôr zosilnievana spev, ale je to určite hlas matky, čo sa roznáša po paneláku. Hlavne vo mne a v mojom zovretom tele, keď steká voda a kvapká po streche. Dôverne ho poznám. Roztvorila som prudko viečka a hľadím na dvere, ktoré v tej tme nevidím. Ihneď stíchol akoby tu jednoducho nebol! Nemôžem zaspať, tak toho nechám, narovnávam sa na vankúši a ničoho si nevšímam. Cigareta vydá zo seba tichý ston, oranžový uhlík sa priblíži o kúsok bližšie k mojim ústam. Ruky vystieram do chobotničiek bielej bavlnky, máchajúc nimi, robiac sa, že s nimi tancujem. Sranda. Pohmýrim sa na mieste. Z vedľa sa ozýva istý zvuk. Skúsim to opäť, znovu, to isté telo pár sekúnd po mne, v posteli s nekľudnou hlavou. Mám ju nesmierne priezračnú, tak sa v nej hrabem a rozmýšľam. Kvapky nepustili, ktovie, aké kaluže narobia, keď to tu zaleje slnko trochu inou vodou a ja tu už nebudem. Tiene prebehli po mojej posteli druhýkrát, zdá sa mi, že to tu na mňa nesmierne padá, veci z poličiek, omietky, okná, plagáty, knihy, bolesti. Mám kožu stuhnutú od strachu a natiahnuté telo, opovážlivé sa v tejto miestnosti niekedy pohnúť svalom. Dym sa rozplynul niekde preč, asi na to nikdy neprídeme včas, kde. Ruka mi visí cez okraj, ja na druhom okraji hlboko v perinách. Roztrasene už pôsobia aj moje viečka, do ktorých nežmúrim, pretože ma štípu oči. Upadám niekde hlboko, no cítim sa nesmierne príjemne a rozmazane. Zaspávam v kŕči strachu, ťažia ma moje unavené oči k zemi. Prestalo pršať.

Zobudila som sa. Na tvári mám odraz z mesačného jasu vykukujúceho spoza mrakov. Žiadne hviezdy naokolo, a vtedy sa mi zdal osamelý. V hlave sa cítim ako so zastretými záclonami, hučí mi v nej.
Podoprela som si hlavu do rúk. Vnorila sa mi do mysle spomienka, čo
plachtí v žalúdku a rozpitváva ma. Zlý sen, striasam sa. Posadím sa na posteľ a zapálim si cigaretu.

>Mega obr palacinky

21. září 2012 v 19:10 | Drim |  .vlčie stopy sú denník

Musím sa vám pochváliť za palacinky, ktoré som dne vytvorila s jednou rukou :D (mám obviazaný malíček na ľavej ruke a nemôžem ním hýbať). Nieže by boli nejaké špeciálne úžasné, ale doma som vyhrabala palacinkovač a s úplným nadšením som ho prvýkrát vôbec otvorila na svetlo sveta. (Mňa vedia potešiť aj takéto úplne drobné vecičky, ktoré sa náhodne zamocú do života :)
Vznikli z toho neskutočne skvelé obrovské palacinky, ktoré som nemohla nikde narvať, pretože boli dlhé. x) A mne stúpla nálada, kvôli palacinkám. Asi si naozaj treba osladčovať život, keď ste pochmúrny ako ja, funguje to.


Na stanici

20. září 2012 v 20:38 | ThasiDrim |  .osamotený básnik
Popolavý vták
vyletel
Čakám na vlak
mŕtvych tiel

Beliem v diaľkach
na perutiach
vo vánku ach
No mám stach

Stojím
a čakám vlak
Nechcem byť tým
koho nakŕmi vták

Ostanem nehybne
na stanici
Pochybne
s poryvom na líci

>Dobré (koláčové zátišie :)

13. září 2012 v 21:15 | ThasiDrim |  .vlčie stopy sú denník

Každý deň je iný. Tak ako bol môj dnes dobrý.:) Chcela som sa vám s niečím zdôveriť. Premielala som si to ešte v hlave, že to niečo napíšem na blog, ale je to fuč. Možno na to prídem popri písaní...
Pršať začalo včera večer a neprestáva doteraz. Hmm...ako náhle príde dážď, mám dobrú náladu. Sedím vo vlaku, takmer sama v jedinom vozni (áno dnes je štrajk, ale niektoré školy to akosi prechádza)...pozerám na okno, kde stekajú kvapky a driemem. Už len dva dni školy...a cítim, že bude niečo dobré. Cestovať keď vychádza slnko je úžasné a fascinujúce.
Stále rozmýšľam, aký je zmysel byť tu, dýchať. Niekedy stačí dôvod ako úsmev alebo hlas. Kto vie.
Môj nápad bol, že si osladím život. Ten koláč mal byť pre tých, ktorý pečú s láskou. Takže som ho o ôsmej večer upiekla aj ja s dobrým pocitom istoty a žezatiaľ mi všetko vychádza. Piekla som s láskou pre ostatných. Ja som nemala ani kúsok, ale to je deformácia kuchára. Sú v ňom kúsky hrušiek a jabĺk, mmm.. je to ako... kúsky nálad vo vašom živote a vy do nich kúšete bez toho, aby ste vedeli, kde sú poukladané.
Chutia výborne :) (Všimli ste si, že som si nespomenula, čo som vám chcela povedať? :D)


>Strniskový koník

12. září 2012 v 20:34 | ThasiDrim |  .vlčie stopy sú denník

Dnes som cestou zo školy stretla koníka. Upotene som vystúpila z vlaku na zarastenú cestu. Popri zlatom poli, kde sa steblá polámanej pšenice dotýkali zeme, asfaltovej ceste s bielou čiarou uprostred, v známom a istom vzduchu. Koník. Ešte že stihol uskočiť pred mojou veľkou topánkou s bielou podrážkou. Má to niečo znamenať? V brušku ma pošteklil známy pocit, ktorý zakaždým naznačuje, že sa niečo má stať. Je to len malý koník. Len.
Posledné dni sa cítim osamotene. Ako on, keď namáhavo preskákal cez cestu do bezpečia, sám. Každé ráno čakám na vlak a každé poobedie vystupujem z vlaku. Som jedna tvár z tisícov. Stratená.
Nie som zvyknutá. Je to len o tom, zvyknúť si, hovorievali. Napriek tomu mám pocit, že nenájdem spriaznenú dušu. Kde si?
Nie je to zvyk, pretože na toto si nezvyknem. Potrebujem niekoho ako sa túla ulicami sveta tak ako ja. Je také ťažké?
Cez jeseň sa vždy niečo stane. Padajú listy, fúka vietor, padá dážď, čo by som si bez neho počala? Možno sa stane to, že ťa, spriaznená duša, nájdem.

and i walk alone...

9. září 2012 v 21:15 | ThasiDrim |  .ľe foto statívy

,,And I walk alone in brown grass...."
Listy zo stromov padajú a mňa trápia jediné veci na ktoré sa práve pozerám. Drobné rastlinky v začervenanom pozadí zapadajúceho slnka a moje špinavé tenisky vo vysušenej tráve po dlhých letných večeroch. Cítim sa osamotene, ďaleko. Pritom som len pár metrov od môjho domu na lúke s foťákom v ruke a lovím. Lovím zaujímavú fotku. Okolo mňa prestal existovať svet a cítim sa neskutočne príjemne, že som v spojení so zemou. Všekto naberá zlatistý nádych, hnedkastú chuť jesene, polia vdychujú modrú oblohu. Je tam krásne


Vintage šátiček

6. září 2012 v 20:19 | ThasiDrim |  .ľe foulards

,,Oh, I forgot. It was very very long ago...when I was in love¸¸

Na motív vintage, ktorý teraz prináša každému radosť a veci do šatníka pre romantikov. Pozadie malo byť čierne (komu by sa však chcelo že :/), ale vintage šatka mala zostať jemnosťou. Je to najdlhšie robená šatka (jeden kvet mi trval celú večnosť)
aspoňže výsledok bol taký-> použiť kdekoľvek, ktokoľvek s dušičkou romantickej zasnenosti.
Rozmery sú 64x64.



Violet a jej náhrdelník

2. září 2012 v 21:42 | ThasiDrim |  .ľe foulards

¸¸Aké krásne máš hrdlo, Violet. No ešte krajší je náhrdelník, čo zdobí tvoju kožu¸¸

Moja druhá maľovaná šatka v poradí. Keď sa sem-tam zatúla nejaký nápad do mojej mysle a vzor, treba to využiť.;) Najprv som si ho predkreslila na papier (niekedy idú veci samy a bez rozmýšľania) a potom na šatku. Každá šatka má svoj príbeh, ktorý musíte odhaliť len vy, keď sa bude pýšiť na vašom krku.:)
Rozmery sú 55x55cm.



Blogger.com

2. září 2012 v 21:18 | ThasiDrim |  .kde ma nájdete?

  • No, nájdete ma okrem iného aj na http://muinmos.blogspot.sk/ kde sú moje šatky a ostatné vecičky, dokonca tam niekedy niečo hodím na predanie (oblečenie a tak) Stačí sa pozrieť ;)

Kamienky v azúre

2. září 2012 v 20:38 | ThasiDrim |  .ľe foulards



¸¸V azúrovom mori sa skvejú modré kamienky, vylov ich z plytkého dna :)¸¸

Ručne maľovaná šatka, dokončila som ju pred pár dňami ako tretiu v poradí. (Som úplný začiatočník^^)
Rozmery sú 55x55cm
Pri maľovaní ma napadli ďalšie motívy, do ktorých sa chcem zakusnúť (niečo oveľa zložitejšie alebo nápaditejšie), skôr sú to také pokusy, čo a ako sa dá všetko stvárať s hodvábnymi šatkami. Drim :)