prvé Ráno (vždy)

7. října 2012 v 19:54 | Drim |  .vlčie stopy sú denník

Sedím v tureckom sede na mojej posteli a pozerám sa von veľkým oknom. Začína mrholiť, kvapky
dopadajú na špinavé sklo. Čítam Romea a Júliu.
Som unavená, vo vlaku som takmer zaspala a ľudí som vnímala hmlisto, ako šmuhy. Viem, že kopa ľudí je unavených. Skôr sa cítim ako pútnik, ktorý tisícky rokov chodil po nebeských cestách a pochmúrnych bažinách a telo mu čím ďalej sivelo od pohlcovania života.

Chcela som vlastne napísať o ránach.Včera ráno, v naozaj magické ráno, keď nevyšlo slnko a bola len tma všade naokolo, som kráčala po ceste. V poli skoseného obilia ležala mačka. Jej bielo pieskovité škvrny ladili s ovzduším. Vietor vial, všade bolo ľahké ticho, dokonca nešli žiadne autá. Jediné, čo bolo počuť, bola obloha a ráno. Z mačky číhajúcej na svoju korisť v tichu sálala mágia okamžiku. Mágia okamžiku sa objaví, keď ju čakáte najmenej. A ja, akoby som bola na svete sama, na zrode nového sveta, keď človek ešte nič nevidel, len cítil.
Na stanici vidím vždy východ slnka, diaľničný most pod ktorým vedú koľaje železnice, polia, domy a svietiace lampy. V to ráno som stála sama, hľadela na mágiu vznášajúcu sa v ovzduší a vychutnávala si
okamžiky celým telom. Ani tie neprichádzajú často a hlučne. Rozmýšľala som, že to, čo vždy vidím, namaľujem, pretože sa budem naň dívať ešte pár rokov, ak nie vždy. Ale vždy neexistuje...Po chvíli sa začali spúšťať kvapky z oblohy na moje vlasy. Nepohla som sa, pretože To bola moja zem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mafe Mafe | Web | 9. října 2012 v 23:20 | Reagovat

skvelyy, krasne se to cte :) rána.. ta část, kdy člověk vstoupi do noveho dne a jeste netusi, co vsechno se prihodi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama